"Keď sa rúcajú základy, čože môže spravodlivý urobiť?“ Žalm 11,3.

(Doporučenie: Kto chce viac získať z tohoto článku, môže si pozrieť aj všetky odkazy na biblické texty, ktoré sú vyznačené inverzne.)

Nie sú to niekedy aj naše slová? Neklamme sa!

Možno, pri názve tohoto blogu vás napadnú slová, že – nádej zomiera posledná. Ale ja začnem uistením, že skutočná nádej nikdy nezomiera. Ale sa napĺňa, a my potom zisťujeme,(alebo ešte len zistíme) že stálo za to veriť niečomu , čo stálo na pevných dôkazoch, základoch. Ale je tu aj iná „nádej“, ktorú nám predkladá svet, ľudia a tvrdia nám, že môžme byť  šťastní ,  alebo milionárom, že môžme byť úspešní a že, si stačí kúpiť ich (nie práve lacnú) knihu na sebazdokonalenie. A niekedy stačí len – myslieť pozitívne (ružovo, think pink) a ono to už príde samo. Myslieť pozitívne je správne, ale ak hovoríme o naivnom, neopodstatnenom optimizme, o nepodloženéj nádeji, ….. tak tam to „think pink“, môže niekedy narobiť viac zla, ako dobra.
No a máme tu aj panteón guruov, (novodobí mesiáši) ktorí nás cez svoje ezoterické okienka aj v štýle „new age“, vedia nasmerovať do dimenzií, o akých sa nám ani nesníva. A ak sme zástancami teórie starovekých astronautov,  tak len musíme trpezlivo čakať, pretože už len tým že sme v niečo verili, budeme ochránení, pred približujúcou sa inváziou mimozemšťanov. Ak už budú vysávať zdroje z našej planéty, tak nás „nositeľov svetla“ to obíde. Možno aj preto, že naša „jemnohmotná úroveň“ to nepripustí! Chce to už len nájsť, trebárs aj pomocou krištáľovej gule, tú vstupnú bránu do iných svetov. Možno dostaneme aj nejaký „kľúč“, k hviezdnym bránam, a zatvárať nemusíme! (zatvára samo)
To bola, len taká predohra, aby sme pochopili, že nezmysel (nezmyselná teória) bude stále nezmyslom, a to aj vtedy, ak ho vyslovia uznávání jednotlivci, učenci, vedci, kňazi, filozofi, historici a podobne.
Ale už bolo dosť fantazírovania, a tak prv ako sa pozrieme na zmysluplnú nádej, riešenia našich problémov, pripomenieme si realitu ktorej dnes čelíme.  Už to slovo „zmysel“, poukazuje, že človek  musí veriť,   že za naším bytím stojí NIEKTO, kto dáva zmysel našemu životu, celému vesmíru.
Alebo vieme si predstaviť, že by sme vedeli nájsť zmysel, skutočnú nádej v niečom, za čím stoja iracionálne sily? Dalo by sa z toho zmúdrieť? Mohol by mať slepý vesmír pre nás pripravenú nejakú „čerešničku na torte“? Lebo, ako to niekto povedal, kto odmieta inteligentnú Príčinu, (R.Dawkins)  …… „že, vo vesmíre slepých fyzikálnych síl a genetických replikácií dochádza k tomu, že niektorí ľudia trpia a iní majú šťastie, tak že v tom nenájdeme zmysel ani spravodlivosť“.
On ten „zmysel“ (bezúčelnosť) vníma ako – „nevšímavú, bezcitnú ľahostajnosť „.
Pýtam sa, – cítíte sa týmito výrokmi povzbudení? Dodalo vám to tak potrebnú nádej, ktorú tak dnes potrebujeme? Našli ste v tom hodnotný zmysel?
Žiť s vedomím že sme vystavení slepým prírodným (neriadeným) silám, je strašne beznádejné. Pretože s týmto vedomím nemáme istotu ani zajtrajšieho dňa.
Lenže, ako tie tvrdenia pomôžu mladej matke štyroch detí, ktorá zomiera na rakovinu? Darmo budeme nadávať na matku prírodu, (alebo na materialistickú interpretáciu sveta), tá nás aj tak nepočuje a ani si neuvedomuje, že každý deň oberá tisíce ľudí o tak potrebnú nádej, ale aj o život.
A že pozostalých (deti, partnera, atď)  „uvrhne do duševného a duchovného zmätku, ako aj umierajúcu matku, a všetci vo svojom utrpení môžu jasné vidieť, že nejakým hlúpym a neosobným silám ide o výsmech z ich racionality, zničenie ich citu pre krásu, dobro, rozbitie všetkého ich zmyslu pre účelnosť a zredukovanie ich intelektu na nezmyselnú ničotu“. (J.Lennox)  Alebo ten „intelekt“,(trpiaci) povie: „Veď smrť je len prirodzeným zákončením života„, …… „Bolesť, zrada, krivda, choroby sú nevyhnutnosťou, nedá sa tomu vyhnúť“.
Lenže, pohľad na plačúce deti, partnera, priateľov a nenaplnené túžby, vám nedovolia s týmto tvrdením nijako  súhlasiť.
A aj keby ste boli starí a chorí, aj tak spomienky na mladosť, pekné chvíle lásky, alebo to, že vy ste nemali to – „Dawkinsovo, evolučné šťastie,„ spolu s vrodenou túžbou po večnosti (u niekoho otupenou), vám nedovolí odísť vyrovnaný! Slzy sú zbytočné, ….. a „nádej“ je len v pochmúrnych slovách, „že prach si a na prach sa obrátíš“! To je to, čo dohnalo aj samého Tolstoja na hranicu samovraždy a keď on skonštatoval: ….. „Je nejaký zmysel života, ktorý by nebol zničený nevyhnutnosťou smrti, ktorá na mňa čaká?“ (Vyznanie) . Už hádam aj chápeme, že zmyslom života myslíme to, čo je vlastné celej ľudskej populácií a čo nemôže ani ten „osteň smrti“ zničiť? A aj uvedomenie, že to , čo dáva ľudskému životu zmysel alebo význam, nie je obyčajné prežívanie života, (vegetovanie) ale uvažovanie o žití života, o tom, prečo sme tu a kam to vlastne smerujeme? Toto sa približuje slávnemu Sokratovmu výroku, (čo je často inak spomenuté v Biblii), že – „nepreskúmaný život nestojí za to žiť“. Život človeka predsa nemôže mať taký kolobeh, ako život zvieratiek! Alebo sa mýlim? Nie sme viac? Odmietnime tu – „Philosophy Now“  ktorá hovorí, že ….. „Zmyslom života nie je byť mŕtvy.“  A že – „my sme len strojmi na prenášanie génov do ďalšej generácie „. Ale ak povieme, že „Boh je mŕtvy“, teda, že v neho neveríme, tak práve naopak, my sme mŕtvi pretože sa jednoducho stávame neosobným produktom, iba s dodatkom rovnako neosobného času a osudu. A tak mnohí tvrdia, že ak si človek uvedomuje , že žije v priestore ktorý je prestúpený pravým zmyslom, tak taký človek nutne musí lepšie chápať, a aj vyrovnávať sa s tým, že život prináša rôzne situácie (aj tie veľmi ťažké), a že majú istý zmysel, význam. Hľadanie zmyslu sa tak stáva najsilnejšou motiváciou človeka.

Kazateľ 7,10 aj na tie ťažké časy poukazuje slovami: ….. „“Nehovorte: „Prečo boli predchádzajúce časy lepšie ako tieto“,  pretože nie je múdre, že sa na tieto veci takto pýtate““.

Prečo to nie je múdre? Nuž preto, že život v tomto nedokonalom svete, prináša so sebou aj pekné chvíle, ale aj tie smutné! Jednoducho, robíme chyby, dokonca aj tí dobrí a slušní ľudia. Proste, všetci. Na druhej strane, tie problémy, zlé veci , zlé duševné rozpoloženia často existujú aj preto, aby regulovali naše životné postoje, postupy.Je to akoby taký zvonček  ktorý nám pripomína,  (varuje), že niečo v našom živote je zlé, pokrivené, a že máme s tým niečo urobiť. Ale môže to byť aj naše svedomie, vnútorný hlas. Preto aj depresia je niekedy len – „prirodzenou snahou organizmu, vyrovnať sa so spomenutými ťažkosťami, a nájsť z toho cestu von„. A mnohí už aj potvrdili, že to bývá aj prvým podnetom pre hľadanie zmyslu života. A to nielen vtedy, keď čelíme vážnej chorobe, alebo blízkosti smrti. Ako tá motivácia známeho psychológa Viktora Frankla, ktorý ako aj iní, chcel vidieť svojich blízkych po vojne (holokauste), alebo pomáhať iným väzňom žiť a zachovať si zmysel pre ľudskosť. A spísať tie zážitky, ktoré tiež majú súvis s touto témou, pretože „nič tak nepomáha človeku čeliť aj veľkému utrpeniu, ako vedomie, že jeho život má zmysel!“  

Problémy sa dostavia aj vtedy, ak žijeme v istom „existenčnom vákuu„.(pocity prázdnoty, nespokojnosti)
Zaujímavé je na tom to, že tomu tak môže byť, aj keď máme v mnohom vytvorené predpoklady pre šťastný život. Aj to mnoho naznačuje!
Je veľa takých príkladov, a pre niekoho je to až nepochopiteľné, „zvláštne, že hľadáme niečo, zisťujeme že chceme viac, a niekedy ani nevieme čo?“ Profesor C.S.Evans,  to ďalej potvrdzuje slovami, „že aj v tých najcennejších a najkrajších chvíľach lasky často cítime, že nám niečo chýba.“
Možno z perspektívy kozmonauta vo vesmíre, by sme k tomu boli bližšie a opäť zvláštna, slovami ťažko vyjadriteľná  bázeň  v našom srdci, by nám to napovedala viac. Možno aj preto, že tam v nekonečnom vesmíre sa cítime maličkí, zanedbateľní a tu na zemi sa mnohí cítime ako bohovia.
A to poukazuje na potrebu nejakým spôsobom uspokojiť svoje duchovné potreby. Vedci tomu hovoria, „náboženské cítenie, duchovnosť, svedomie, Boh“, …… proste si uvedomujeme niečo, čo nás presahuje a sme k tomu priťahovaní.   Poznať Boha ,  poznať presne biblickú Pravdu, je dnes to najcennejšie, čo môžeme vlastniť, a to vám nikto a nikdy nevezme!
Samozrejme, táto neurotická doba nám kladie prekážky, a ak my dlho zotrvávame v chybných predstavách, v tej spomenutej prázdnote, a tiež v rovine neuspokojivých vzťahov (nedostatok lásky), tak postupne klesáme dolu. A niekedy až na samé dno. Lebo ak nežijeme v hodnotách pravého zmyslu života, alebo – „keď človek zapochybuje o zmysle a hodnote života, v tom okamihu je chorý.“ — (Sigmund Freud)
A tak ako rastie naša ekonomická solventnosť,(kariérny postup) tak tým úmerne k tomu, rastú aj duševne poruchy a neschopnosť tešiť sa z toho, o čom sme boli presvedčení , že prispieva k šťastiu.
A to nebudeme ani rozoberať otázku (príčinu) nárastu civilizačných ochorení. Ani rozpadu spoločnosti ako takej, rodín, vzrastajúcu sociálnu izolovanosť, a podobne. A k tomu všetkému je tu aj niečo, o čom si tiež nesprávne myslíme, že nám pomôže sčasti riešiť naše neurózy.
U niekoho to môže byť patologické nakupovanie, nepatričná zábava (kultúra smrti), adrenalínové športy, technológie ktoré nás ovládajú a ničia, a podobne.
Fenoménom dnešnej doby je aj takzvaná – „existencionálna nuda“,(nie krátkodobého charakteru), ale u mnohých sa stáva trvalým spôsobom prežívania, a niekedy nadobúda také rozmery, že takí jednotlivci strácajú zmysel svojho bytia, odcudzujú sa sebe a iným, svetu. A každým, ďalším aktom prežívania, pasívnej zábavy (zabíjaním času) len sa zväčšuje prázdnota tých – „unudených na smrť“, …… kde sebadeštrukcia (navonok, alebo dovnútra), je už záverečným, nepochopiteľným, smutným, patologickým dôsledkom, javom.
Aj pitie alkoholu je istým symptómom dnešnej doby, a ním postupne viac a viac uvoľňujeme vnútorné napätie, dopĺňame si ním chýbajúcu spokojnosť, (náladu) a tak sa často stáva ukazovateľom úrovne našich vzťahov. A tak aj tento dobrý „dar“ zhora, zneužíváme a meníme na  „metlu ľudstva“.   Na niečo, čo tiež neprispieva k šťastiu človeka. Teda, čo povieme, (slovami klasika) že pime, možno sa nám začnú črtať  lepšie  perspektívy  do budúcnosti?
Ale čo psychofarmaká, lieky? Nuž, v istých prípadoch sú nevyhnutné a pomôžu, ale môžu vám dať lieky, čo ste predtým nemali? Môžu vás naučiť správne žiť, alebo vám povedať aký je zmysel vášho bytia?
Možno pochopíme, tak ako mnohí psychológovia, že všetka naša činnosť, túžby, pocity sú úzko späté s inými ľuďmi, našimi blízkymi a z kvalitou našich vzťahov , a hlavne z kvalitou vzťahu k Tomu, kto jediný môže dať našemu životu trvalý zmysel. Svetom sa stále ozýva ozvena známych slov: „ak nemám lásku, nie som nič „!
Našťastie, mnohí už pochopili, že za nárast problémov, duševných poruch, môže táto, uponáhľaná, konzumná, neláskavá, sebecká  doba, doba 20-21 storočia, a začali niečo pre seba robiť. K tomu, boli už „dotlačené“ ubíjajúcou prazdnotou aj finančné „celebrity“ z Wall Street a iné celebrity, tak prečo to nevyskúšame aj my?

Ale dosť bolo toho, čo nás ničí a neuspokojuje (určite nie z dlhodobého hľadiska). Tak, či tak, život aj v neznesiteľných, náročných podmienkach (realita dnešného sveta) môže byť úspešný, ako z krátkodobého hľadiska, tak hlavne z dlhodobého hľadiska.
Faktom je to, že ak sme na tom akokoľvek zle, alebo si myslíme, že je naša situácia bezvýchodisková, tak to všetko vie múdry človek zmeniť, ak chce, alebo ak si dá poradiť.  
„Človeku môžete vziať všetko – okrem jeho poslednej slobody zvoliť si za akýchkoľvek okolností svoj vlastný postoj ku všetkému, čo život prináša.“ (V.Frankl)
A múdrosť (múdry postoj) je to, ak človek, hlavne z dlhodobého postoja rozumie situáciám a okolnostiam v ktorých sa nachádza a vie na ne primerane odpovedať svojimi reakciami, krokmi, správaním.
Každý sa tomuto učíme, a aj keď občas zlyháme, ideme ďalej a môžeme sa z toho poučiť.
Ako nás aj upozorňuje Biblia, ….. „Moji drahí priatelia, nečudujte sa bolestivej skúške, ktorou trpíte, akoby sa vám dialo niečo nezvyčajné.„ (Kaz.4,12)
Niekto ale povie, (koho ťaží vina): ….. „Ja som sa dopustil takých vecí, že mne už nič a nikto nemôže pomôcť“. Je to pravda? Nie !
My už sme si naznačili v úvode, že naozaj neexistuje hriech, skutok ktorý by sa nedal odpustiť, ….. alebo, že neexistuje taká situácia, ktorá by sa nedala riešiť! Takouto skúsenosťou, poznatkom už prešli mnohí ľudia v minulosti (aj v biblických časoch) a aj dnes.
Aramejská Biblia v jednoduchej angličtine uvádza: …… „A poď, porozprávame sa spolu, hovorí PÁN JEHOVAH, a ak budú tvoje hriechy ako šarlát, budú biele ako sneh, a ak sa sfarbia do červena ako šarlátové farbivo, budú ako vlna“.
Tie farby (šarlat, červeň), len poukazujú, že neexistuje priestupok, čo by sa nedal odpustiť. A tak to, čo nás ťažilo, spadne z nás, bude „vybielené“, odpustené.
Aj keď isté dôsledky svojho zlého konania musíme niesť. (príklad – kráľ Dávid, a pod.)
Už aj Pavol, Biblia nás učí, že utrpenie človeka prečisťuje, cibrí, a akoby vypaľovalo vlastnosti,ktoré nás vzďaľujú od hlavného cieľa. Navyše, mení systém našich hodnôt, ktoré sme vyznávali a dáva ich do tej správnej podoby.   (2. Kor. 7,10-11)
Samozrejme, my môžeme zaujať miesto na strane Pravdy o nás, o Bohu, o našom smerovaní, aj bez prítomnosti utrpenia (na počiatku), ale skôr, či neskôr, musí byť naša viera preskúšaná.  A ťažko si predstaviť bytosť z tohto sveta, čo by sa dokázala úplne vyhnúť utrpeniu, bolesti, osobnému zlyhaniu. A tak, aj to niektoré utrpenie (zdôrazňujem-nie každé) v konečnom dôsledku vedie k radosti a posilneniu našej kresťanskej nádeje. Pretože, my chceme, aby naša nádej naozaj nezomrela, ale aby sa naplnila. A aby sme raz povedali, že to všetko malo zmysel, keď sa splní ten pekný, pôvodný Boží zámer s ľuďmi a so zemou.

Dnes, ak aj prechádzame skúškami, nie je tak dôležité, či niečo dopadne tak ako si to želá naše slabé „ja“, alebo či to bude „dobré“ alebo „zlé“, (či skončíme ako apoštol Jakub, Peter, Pavol, – Ježiš, atď.) teda, či zomrieme pre svoju vieru, alebo nie, alebo či utrpíme nejakú inú ujmu. Naša viera, nádej a spomínaný zmysel môže niesť obe alternatívy, a pritom z toho vždy vychádzame  víťazne.
Stále spomíname „zmysel“, a to treba mať na pamäti, pretože mnohí psychológovia, vedci, politici, historici, vzdelanci prehlásili, že, ….. „bez uznania toho, že život má zmysel, žiadna osoba nemôže byť zdravá vo svojej osobnosti“. (V.Frankl, Rollo May, atď.)
Mnohým sú známe slová Carla Junga, (z knihy – Neodhalené ja), kde uviedol: …. „Človek, ktorý nie je pevne  ukotvený v Bohu, nemôže z vlastných zdrojov odolávať telesným a morálnym pokušeniam sveta“.
Jeho slová akoby boli parafrázou (a zrejme aj sú) slov z Jeremiáša 10,23 …….. „Ó, Jehova, viem, že cesta [života] človeka nie je v ňom samom; Nie je v rámci [obmedzenej schopnosti] človeka [dokonca aj toho najlepšieho] vybrať si a riadiť svoje kroky [v živote]“. Tá pointa daných slov je životne dôležitá pre každého, kto chce byť v živote úspešný!
A tak by nám malo byť jasné, že zmysel môže človek vidieť, poznať, ak uzná vyššiu platnosť Rozumu, Boha, ktorý ….. „stanovil určité časy a hranice nášho prebývania, aby sme hľadali Boha, …… či by sme Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ (Sk.17,27.)
A tak ak tu máme  „deň záchrany“ tak uchopme túto príležitosť …… „“kým sa dá povedať „dnes““,  aby aj tá naša nádej bola naplnená.
Ak odhodíme predsudky, naše traumy, skostnatené schémy správania  a predstáv o sebe i o druhých ľuďoch, tak to je len začiatok. Musíme si uvedomiť, že život sa neprispôsobí našim chybným predstavám. Ak to niekto očakáva, tak nemôže nič iné čakať ako frustráciu. A ak nebudeme tvrdošijne opakovať a držať sa chybných predstáv o svete, o nás, ….. aj to, čo sa v nás v minulosti ustálilo, to chybné presvedčenie, …… „že nič sa nedá zmeniť k lepšiemu“, ….. tak naozaj pochopíme, že svoj život môžme zmeniť. A z „bahna usadeniny“ sa môžeme dostať postupne na vrchol šťastia, ….. a svoj život budeme vnímať ako trvalo zmysluplný, a ….. „nebude nás znepokojovať hrôza z nešťastia.“ ​ (Príslovia 1,33)
Pretože,  „to príde na hlavu zlých“    bezstarostných, ľahostajných, a tých čo sa uzatvorili vo svojom vnútornom svete, a až do konca hrali sami so sebou „hru na beznádej“ a nikdy nič nechceli zmeniť. Nerobme to, ……  východisko je vždy naporúdzi!
A skúsme objaviť najväčší objav zo všetkých objavov, ……. a ten spočíva v možnosti človeka zmeniť svoj život, zmenou svojho myslenia. Tento „objav“  nám zanechal ten, kto nám ukázal svojím životom (smrťou), že mu na nás záleží. A že chce, aby sme „mali život v hojnosti“ , zároveň chce aby nám neunikol účel Božej, nezaslúžene laskavosti“! Pretože, svojou aktivitou, túžbou zmeniť to, čo je potrebné zmeniť, ….. svojim hľadaním Boha, a hľadaním odpovedí na otázky, …….. ktoré nám každodenný život podsúva, ….. ukazujeme to, akými sme ľuďmi. A aj to, ako si ceníme život, a tú vysokú cenu  ktorú za mňa a aj za teba zaplatil Kristus, Boží syn.

Sú len tri druhy ľudí, – jedni našli Boha a slúžia mu a tí ľudia sú šťastní a rozumní. Druhí ho nenašli, ale ho hľadajú, tak tí sú tiež rozumní, ale ešte nešťastní. A tretia skupina Boha ešte nenašla a ani ho nehľadá, tak títo ľudia sú nerozumní a nešťastní. (Pascal)
A v tomto hľadaní, „boji,“ a riešení našich problémov, aj tých naoko „bezvýchodiskových“ situacií, nie sme osamotení, ….. naporúdzi je nám  najväčšia sila vo vesmíre!
A iba táto sila môže pozdvihnúť tých, ktorí aj dnes sú ako „nalomené steblá trstiny“, pod ťarchou problémov dnešného života, …… a tých čo sú ako „slabo tlejúce knôty“, a ich život akoby vyhasínal. Tak tam môže opäť tá istá sila, rozdúchať  plameň  nového života. A keď už nemáme na nič silu, tak prosiť možno zvládneme?! Aspoň svojou mysľou a „Niekto“ na začiatku, alebo, keď sme zdrvený,  to možno  urobí za nás.    Neplaťme (niektorí) zbytočne takú vysokú daň, a nemrzačme si telo, myseľ …… honbou za mocou, slávou, peniazmi,  vecami, a ani za falošnou zbožnosťou, pretože zmena správania pravého kresťana, nie je založená na citovej reakcií podnietenéj náboženskými obradmi, ale na presnom, rozumovom pochopeni toho, čo je Božou vôľou pre každého jednotlivca.                                                                                                                           

 Lebo ten kto zaobstaral skutočné  východisko  raz povedal: ….. „veď, čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet a stratil by život?“ Teda, nečakajme na to, až sa nás utrpenie a blízkosť smrti opýta: „Kto si? Ako si žil?  Pochopil si o čom je život? Odchádzaš zmierený s každým a so všetkým? Urobil si všetky potrebné kroky k záchrane? A vôbec, poznal si Toho, ktorý je Zdrojom života, a možno aj tvojho budúceho života?                             

Na záver: Vždy je na tom lepšie – „živá ovečka, ako mŕtvy lev“! A nový spravodlivý svet je blízko, a aj vláda čo  nikdy nesklame a ktorá natrvalo odstráni všetky  problémy , zlo (hriech, starobu, smrť) a  „zotrie všetky slzy z očí „.    A to bude aj koniec „bezvýchodiskových“ situácií! A to aj preto, že mierni a poslušní ľudia, uznajú Zvrchovanosť svojho, láskavého, nebeského Otca a pochopia, že nezávislosť od Neho, nikdy nevedie ku šťastiu! Dnešný chorý  svet  a celá história stenajúceho tvorstva, ľudstva je toho dôkazom! A čistá zem naplnená šťastnými a dobrými ľuďmi, kde každý  bude mať každého rád, je zmysluplná predstava, – nemyslíte? 

———————————————————————————————

Foto:Pixabay 

Zdroj: voľné upravené – Je.Lennox, D.Gooding: Vedú všetky náboženstvá k Bohu?

J.Mellybruda: Hľadanie seba samého. Temná noc.

Poslanie v živote velkých mužov. Bludný kruh depresie.

                                                                  ……………………………………………………………………………………………