"Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič." Kaz.9:5a

„Žiadna téma súvisiaca s duchovným životom neupútala myseľ človeka natoľko ako téma o jeho stave po smrti.“ — „ENCYCLOPÆDIA OF RELIGION AND ETHICS.“
A s tým citátom určite mnohí súhlasia. A to dokonca aj inoverci a ateisti. Výskumy dokazujú, že aj tí,čo nie sú vyznávačmi náboženstva,/ateisti/ majú istú predstavu, koncepciu nesmrteľnosti vo svojej mysli, a nádejajú sa, že ak aj neuctievali bohov, predsa ich nejaké kozmické univerzum /vedomie/ pojme do svojho náručia, a že možno ich život bude pokračovať ďalej. A je jedno, či to zakomponujeme do opakovaných prevteľovaní /reinkarnácií/,alebo ten, ktorý jedinec má svoju vlastnú predstavu o pokračovaní života. Niečo, ako svoju- tajomnú,trinástu komnatu. Teda,aj koncepcia ateistickej nádeje má svoje opodstatnenie. Ale ateista vám o tom nebude hovoriť, a preto sa ho na to nesmieme pýtať. Nečudo,že mnohí si myslia, že život je jeden veľký, karnevalový sprievod a my si len v ňom z času na čas meníme iba masky /viera v reinkarnáciu/…….aj preto si táto  predstava  dobila mysle ľudí, nakoľko je pohodlná. Tak, či onak, je úplne prirodzené, že človek sa podvedome bráni smrti a ne-bytiu a nie je nám to vlastné ,…..aj keď by sme tvrdili opak. Vedome a aj podvedome , /ženy, muži/ robíme všetko preto,aby sme oddialili starnutie a smrť. A tak,…..kto nám povie ako to je? Je niečo po smrti,alebo nie?

Existuje život po smrti? Máme nejakú nesmrteľnú dušu?
Alebo je to inak?
Tieto otázky si určite zasluhujú odpoveď. Nehovorme ,že nie,……lebo ak sami stojíme nad hrobom milovanej osoby, priateľa, tak tieto otázky sa tak či tak tlačia do našej mysle. Hlavne ak sme sami konfrontovaní chorobou, utrpením a smrťou, ….tak tam tie otázky sa hlásia ešte naliehavejšie.A ak si aj mladý a zdravý, neodbíjaj tieto otázky. „Lebo nevieš,čo prinesie zajtrajší deň“? Prís.27,1
A tak opäť dúfam ,že mi bude dovolené vysloviť názor,ktorý opäť nie je tradičný, a nekorešponduje s väčšinovým názorom.
Obvykle to už tak býva, že ak sme poučený minulosťou,tak vieme,že až priveľmi často, obľúbené a pohodlné názory nenachádzali odozvu ani u Boha, ani v zdravej mysli. Nech sú nám varovaním aj slová J.W.Goetheho:
„Kto nevie zúročiť múdrosť vekov zostáva v temnote,dokáže žiť len zo dňa na deň.“
A dogma o nesmrteľnej duši je toho dôkazom, že nie každý vie „úročiť múdrosť vekov a poučiť sa“.
Werner Jaeger v časopise The Harvard Thelogical Review napísal: „Najdôležitejšou skutočnosťou v histórií kresťanskej náuky bolo to,že otec kresťanskej teológie Origenes bol platónskym filozofom v škole v Alexandrii. Vložil do kresťanskej náuky kozmickú drámu duše,ktorú prevzal od Platóna.“

Nech mi je teraz opäť dovolené povedať,že podobné slová vyjadril mnohí kresťanskí učenci,filozofovia ako v minulosti,tak aj dnes a otvorene a priamo sa hlásili k dedičstvu Gréckych,pohanských mysliteľov.

Foto:https://pixabay.com/sk/

Ale ani Origenes,ani jeho predchodcovia z kresťanov neboli prví,ktorých oslovila helénska kultúra ,ale už židia sa chytili do tejto pasce, a sami prišli s tým,čo sa neskôr zakotvilo v dogme o nesmrteľnej duši.To prezrádza aj-The Jewish Encyclopedia.
A je jedno, či sa tak udialo kvôli „sebazáchove, alebo bola pohnútka obrátiť pohanov na vieru.“
Bolo dokonané,…ako uvádza Robert Friedmann  v Theology of Anabaptism/str.50/,…..že „pri stretnutí s Gréckou filozofiou , sa kresťanstvo stalo teológiou, a to bol pád kresťanstva“.

Toto tvrdenie nie je ojedinelým výkrikom,…….ale to popisujú mnohí učenci, ktorí pochopili ako spomenutá ,helénska kultúra poznačila jednoduché kresťanstvo, a pretvorilo ho na niečo, čo by dne s privádzalo do úžasu aj vzdelaného apoštola Pavla. Potvrdme si to.
Brožúra Immortality of the Soul or Resurrection of the Individual: St. Paul’s View with Special Reference to Plato (Nesmrteľnosť duše, alebo vzkriesenie jednotlivca: Náhľad sv. Pavla so zvláštnym zreteľom na Platóna), 1974, schválené arcibiskupom Gréckej pravoslávnej cirkvi Severnej a Južnej Ameriky. Po úvahách o vzkriesení v biblických textoch a po rozbore vplyvov helénskej kultúry daného obdobia dochádza autor brožúry k takémuto záveru:/
„Platón učí, že duša pokračuje v nekonečnej a večnej existencii oddelene od tela. Pre Platóna je duša vo svojej vrodenej a vnútornej podstate nesmrteľná. Sv. Pavol takýto názor ani neučí, ani to nežiada. Apoštol Pavol sa nezaoberá nesmrteľnosťou duše či ducha ako samostatných a odlišných častí, ale vzkriesením celého súboru duše a ducha človeka v dôsledku Kristovho vzkriesenia. Pavlovo ponímanie toho, akú podobu budú mať ľudia pri vzkriesení, nemá nič spoločné s oživením mŕtvych tiel z hrobu. Jeho ponímanie vzkriesenia tela možno lepšie vyjadriť ako Božou mocou uskutočnenú premenu, opätovné stvorenie a rekonštitúciu celého človeka ako jednotného celku, tej istej osoby, osobnosti, psychosomatického organizmu, presne zodpovedajúceho jedinca s duševnými a telesnými vlastnosťami. Naše budúce vzkriesenie sa neuskutoční ako niečo, čo nám prirodzene patrí, ale ako vzácny Boží dar.“

VZKRIESENIE – oživenie.

Teda, ďalší život,večný život, vzkriesenie je „dar“, nie niečo,čo dostávame už pri narodení!
A tak smelo môžme povedať, že neo-platonizmus,….plotinovské koncepty, metafyzické špekulácie odstavili Kristovu náuku o vzkriesení. Neskôr si povieme ako? Jedno môžem úprimne prehlásiť, že učenci rôznych oblastí,konfesií sa zjednocujú v názore, že kresťanstvo sa skazilo v druhom storočí, a to postupne naberalo viac nánosov pohanstva /princíp valiacej sa snehovej gule/,  až sa „kresťanstvo spojenectvom so svetom, pochovalo úplne“. /Paul Johnson/  Čo nasledovalo potom, vieme všetci veľmi dobre. A tak sa stalo to, pred čím nás varoval sám Ježiš, Božie slovo a jeho slová by som chcel parafrázovať výrokom H. Heineho, lebo ten to opisuje viac ako výstižne:
„Od chvíle v ktorej náboženstvo žiada o pomoc filozofie ,je jeho zánik neodvratný. Snaží sa obhajovať a vždy hlbšie sa vnára do skazy.“ Mat. 15,9

Vrátim sa ešte k Platónovi. Ten tvrdil,že skutočnú osobnosť vytvára duša ,nie telo. To ďalej rozviedol aj Sokrates a neskôr aj Aristoteles  s menšou obmenou. Nie náhodou T.Akvinský lipol na učení Aristotela a jeho hylemorfizmus našiel neskôr uplatnenie v spomínanej vierouke ,/nesmrteľnosť duše/ ,ktorá sa tak o niečo – vylepšila. Ako píše Harnack, „novoplatonizmus bol skrotený aristotelizmom“. On ……. „zmieril pohanského Aristotela s Kristom, zmieril náboženské pravdy poznané vierou s poznatkami získanými ľudským rozumom.   

Vytvoril  najsúdržnejšiu syntézu kresťanského náboženstva s klasickou filozofiou“.  Citácia z Pútnika svätovojtešského 2009 /str.75/
Zrejme si niekto dostatočne neuvedomil ,že to ,čo – „obetujú národy,obetujú démonom a nie Bohu“. 1 Kor.10,20
A slová o tom, čo píše opäť Pavol,už prehliadol úplne: „Neťahajte jarmo s neveriacimi, veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti? Čo má spoločné svetlo s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliarom? Aký podiel má veriaci s neveriacim? „       2 Kor.6,14-15
Tiež-Pútnik svätovojtešský./o Augustínovi/ uvádza: „Dôsledným premýšľaním zjednotil spoločné znaky gréckej filozofie a žido-kresťanského náboženstva“ ….“Pretvoril múdrosť pohanského sveta ,do rozmeru vnútorného, kresťanského ducha.“  /Pútnik-2010,str.93/
Pýtam sa?….“Aj to sa naozaj dá?“  Pohansko-kresťanský synkretizmus?  A Katolícke noviny zas poukazujú, už na zmienený hylemorfizmus Aristotela, „ktorý Akvinský šikovne presunul z pohanstva do kresťanského učenia“  /Kresťan a vývojová teória,1996/
Tiež tu zrejme niekto prepočul slová Písma, že máme utekať  ako len vieme pred „prázdnym mámením filozofie“. Kol.2,8
Ale ako vždy, môžme tieto slová odbiť a tvrdiť,že nemusíme akceptovať pravdu Božieho slova, nakoľko aj „posvätná tradícia“ ,ktorá nevychádza z Písma ,má svoje miesto v kresťanskej vierouke. To môžme síce tvrdiť, ale slová z Jána hovoria niečo úplne iné…….. „Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca, aj Syna.“ /9 verš/
A to,čo znamená – „zachádzať ďalej“, nech si každý vysvetlí sám. Pre úprimných ľudí, sú to jasné jednoduché, a zrozumiteľné slová! Tiež treba povedať,že náuka ktorou sa zaoberáme degraduje ľudskú bytosť, nakoľko sa pre „dušičkárov“ stáva nesmrteľná duša cennou perlou a telo je len nejaký prívesok, tá hnusná ustrica, ktorá zaobstaráva danej „perle“ dočasné ubytovanie. Aj keď Boh dal pri stvorení ľudskému telu visačku najvyššej kvality /a „bolo to dobré“/. Skutočnosť je ale taká, ……že neexistujú duše/psyché/ ktoré by boli úplne nezávislé a oddeliteľné od štruktúry ľudského,nervového systému. V emocionálnych a intelektuálnych sférach podliehame bunkovým a synaptickým štruktúram mozgu a tela a to úplne. A tak, keď sa nakoniec táto ,štruktúra /myseľ,telo/ rozpadne,- osobnosť,človek prestáva existovať. S touto myšlienkou sa nevedia zmieriť tí, čo musia obhajovať svoju nebiblickú náuku o nesmrteľnej duši, akoby Boh bez predlohy /nesmrteľnej duši/, nevedel neskôr vzkriesiť identického jedinca. Čudná úvaha, napriek tomu ,že tak často proklamujú slová o Božej Všemohúcnosti, s dôvetkom, že u „Boha je všetko možné“.
Je zaujímavá aj otázka, kde vzal Boh dané nesmrteľné  duše,ktoré potom vložil do každého rodiaceho sa jedinca? Mal ich už niekde uskladnené, alebo ich tvoril v momente príchodu, toho, ktorého života, jedinca? Aj tu sa ukazuje biblická náuka ako jedinečná,a v prípade zrodenia človeka, duša   /teda celý človek/ vzniká, prichádza na svet. Neplatí to, čo učil ešte katechizmus z roku 1990 o Adamovi…. že …… Boh ….„vdýchol /stvoril/ mu dušu“. Nie! Adam sa stal – „živou dušou“, tvorom, presne tak ako zvieratá sú živými dušami. Samozrejme, tu nepozorujeme žiadnu dichotómiu, rozdelenie na hmotnú a nehmotnú časť človeka, /nesmrteľnú dušu/ktorá údajne prežíva smrť človeka. Nie je to tak. Nesmrteľnosť je „dar od Boha“, a nedostáva ju automatický každý už pri svojom narodení. Akokoľvek by sa niekto namáhal a chcel by Písmom dokázať existenciu nesmrteľnej duše,  tak sa mu to nijako nepodarí.
Aj keď si bude pomáhať senzačnými správami, že aj vedci potvrdili existenciu nesmrteľnej duši! Pobaví, ale nepresvedčí. PREČO ?   Nuž preto, že by sa potom náuka o vzkriesení stala zbytočnou! Alebo vie niekto, čo by bolo vzkriesené, oživené, ak vieme, že sme v podstate nesmrteľní, a že smrť je len prechod do iného života?
Samozrejme, vyrukujeme ,že telo bude vzkriesené? Ale pýtam sa, načo? Môžu vari hmotné telá bývať, existovať v nebi?  Nehovorí Písmo jasne ,že – „Toto vám hovorím , bratia: telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť zdediť neporušiteľnosť.“ 1Kor.15,50.
Tu teológovia nepochopili, že ak aj si nejaká nesmrteľná duša opäť oblečie na seba  hmotné telo, tak to nijako nemôžme nazvať vzkriesením. To je zhmotnenie, a tiež na argumenty ,že hmotné telo nemôže byť v nebi /duchovnej sfére/,reagujú opäť alibisticky a nebiblicky,nelogicky. Poukazujúc,že dané hmotné telo je nejaké „oslávené telo“, preduchovnelé.

Čo sa deje skutočne po smrti?

Zrejme si neuvedomujú,že – „byť v sláve, byť oslávený“, len poukazuje na život v neporušiteľnosti, a v dokonalých podmienkach v tejto sfére neba. /vyvýšenie/ Ak hovoríme o živote v nebi.
Ale nič to nepoukazuje na nejaké hybridné telo v kombinácií hmotného tela a ducha /plus nesmrteľnej duše/.
Nemecký katechizmus/-Katholischer Erwachsenenkatechizmus na strane 406, „odmieta klasický materializmus a angelizmus/zduchovnenie,ako anjeli/“ a tak si nech každý utvorí názor, či Biblia ponúka aj tretiu alternatívu v podobe kombinácie oboch spomenutých tiel? Mäsoduch/ človek obojživelník/ je opäť dôsledok toho, čo už vyriekol Heine,…….teológovia sa tak zamotali vo svojich chybných úvahách a dodatočných, nebiblických úpravách, že sa sami potopili v bahne pohanských, metafyzických špekulácií.
A tak sa len niekto „hlbšie vnára do skazy“ a jeho „zánik je neodvratný“!
Priznám sa, neviem si dosť dobre vysvetliť,načo budú niekomu v duchovnej sfére údy, ktoré boli bytostne vytvorené pre podmienky života, ako sú len tu na zemi a nie v nebi? K čomu bude niekomu v nebi „oslávený,preduchovnelý žalúdok, črevá, konečník a podobne“?  Nebudem zachádzať do podrobností, lebo by to viedlo k veľmi nerozumným, trápnym a chúlostivým záverom.
Zhrniem to a opäť si to pripomeňme: Ak si nesmrteľná duša oblečie na seba nové,hmotné telo, tak to nikdy nemôžme nazvať vzkriesením. Je to zhmotnenie! To by platilo len v prípade,keby sme neverili v nesmrteľnosť duše. Vtedy môžme hovoriť smelo o vzkriesení.

O vzkriesení, niečoho, –  čo predtým živé nebolo. Ak hovoríme o oživení mŕtvych.

Ledaže by nám niekto vysvetlil ……..ako môže byť vzkriesené, oživené to ,čo je živé, nesmrteľné?!

Aj preto je náuka o nesmrteľnej duši a náuka o vzkriesení postavená do silne antagonistického vzťahu. Sú to dva nezmieriteľné protiklady. A iba jedno môže byť správne. A nikto nemôže poprieť fakt, že Kristus vyučoval len o vzkriesení!
Na druhej strane, sotva by niekto našiel v Písme niečo, čo by Ježiša stavalo do pozície obrancu tejto nebiblickej náuky o nesmrteľnej duši. Nikdy počas celej služby ju nevyslovil a ani nenaznačil niečo o nehmotnej, nesmrteľnej duši. A to si uvedomujem rétoriku a učenie tých, ktorí istými textami poukazujú na nesmrteľnú dušu.

Príklad: „A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ Mat. 22,31-32. Vidíte tam náznak nesmrteľnej duše? Alebo vyplýva z toho,že smrť človeka prežíva niečo nehmotné? NIE !
Interpretujme si tento text inými slovami Písma: „je otcom všetkých nás pred Tým, ktorému uveril, pred Bohom, ktorý oživuje mŕtvych, a to, čoho nieto, povoláva, ako by bolo.“ Rimanom 4,17,. tiež Lukáš 20,38.
Jednoducho,…..v Božích očiach aj tí, čo zomreli sú ako živí, pretože zomreli v nádeji a spia len dočasným spánkom smrti z ktorého budú prebudení./vzkriesení/ A tak v tomto a aj v iných prípadoch platí, že – „topiaci sa aj slamky chytá“! Účel svätí prostriedky.
Už v téme o „pekle“ sme si poukázali,že po smrti človek prestáva existovať a nič z neho neprežíva. A každý, koho Boh schváli ,bude privedení na konci časov , pri druhom príchode Krista opäť k životu  /„v posledný deň“/  Ján.11,23-24.
Tiež treba povedať /čo som tiež spomínal/,že aj tu pri tejto náuke si niekto zamenil „biblickú dušu za Grécku,metafyzickú dušu“.
A tak biblická duša – /človek,zviera/ môže byť zabitý /á/, zničený /é/, usmrtené, hladné, môže vykrvácať, skonať a podobne.
Pozri.:
1 Mo.17,14,.2.Mo.12,15,. 3.MO.23,30,. Jozua 2,13-14,. Ez.13,19,. Mar.3,4,. Sk.3,23,. Žid..10,39,. Jak.5,20,. Zjav.16,3.…atď.
Uvažujme ďalej. V poslednom čase, ale aj v minulosti sa diali a dejú „zjavenia“, kde aktéri tohto zjavenia /pseudo-Ježiš a pseudo-Mária a pseudo-svätí/ sa vehementne snažia aby sme verili náukám ako peklo, nesmrteľná duša a podobne.
Alebo často počúvame a čítame historky o stretnutí so zomrelými a podobných ,“nadprirodzených“ javoch. PREČO ?
Písma, ktoré nám boli dané, nie sú dostatočné? Treba niečo meniť, dopĺňať? Ježiš opakovane potvrdzoval, že z Písiem môžme „spoznať úplnú pravdu a byť dokonalý  pre každé dobré dielo“. Ján 8,32,. 2 Tim.3,16-17.
A niekto sa aj vehementne snaží o to, že ak to nevychádza so slovom „duša“ /psyché/, tak aplikuje náuku o nesmrteľnej duši aj na slová,výrazy ako ruach,  pneuma /duch/,alebo neshamah. Podotýkam ale, že všetky tieto výrazy, tak ako aj výraz psyché /duša/ sa týkajú aj zvierat. A tie sotva majú nesmrteľnú dušu?!
Jostein Gaarder /Dejiny filozofie-Sofiin svet/ píše: „Augustínové kresťanstvo je do značnej miery

Smrť raz pominie!

poznačené platónskym spôsobom myslenia. /str.183/ …….“ale podľa kresťanstva v človeku nie je nič- napríklad „ľudská duša“ – čo by bolo nesmrteľné. Cirkev verí v zmŕtvychvstanie tela a večný život“. /str.168/

Ak sa aj niekto snaží o niečo iné, a aj keby uzatvoril zmluvu so smrťou,a aj s peklom, nemôže sa mu podariť zrušiť smrť, vzkriesenie, a ani ho odsunúť na druhú koľaj.
Prorok Izaiáš to potvrdzuje,l ebo niečo v minulosti sa už tak dialo v prípade neverných židov. Citujem…:Iz.28,15  –

„Pretože hovoríte: Učinili sme smluvu so smrťou a s peklom sme spravili dohovor; i keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, neprijde po nás, lebo sme položili lož za svoje útočište a skryli sme sa do falše.“

Celý problém „náboženstva druhého rádu“ /Harnack/, je v tom, že dnes väčšina „nevzdelaných“ ovečiek /plebs/ je odkázaná na svoje autority /elitu/, nakoľko iba oni sa vedia orientovať v tých „prečudesných pojmoch“ /Erasmus/,…..„vedeckého náboženstva“, ktoré úplne „zatemnilo jednoduché evanjelium“ /Harnack/ , a teda aj náuku o vzkriesení, ako aj pretvorilo „prostého evanjeliového Krista“.

PLATÓN sa mýlil_

To bolo povedané očami vzdelancov. Ale predsa mnohí si uvedomovali, ako aj ja,

že – „Pravda je jednoduchá!

Pán Platón nemal zaiste pravdu, a tak sa nenechajme oklamať metafyzickými, krkolomnými, pohanskými špekuláciami.
Nakoľko viac ako problematická a v mnohom nepravdivá ľudská filozofia možno preniká do mozgu mnohých, ale pravdivý príbeh o Ježišovi a vzkriesení ,preniká aj do mysle,aj do srdca.

————————————————————

Foto:zdroj: 1x-vlastné

  6 x –              https://pixabay.com/

Platón-od Gordon Johnson

Socha(smútok)-od Candid Shots