"Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič." Kaz.9:5a

https://pixabay.com/sk/

V októbri 1962 prechádzala pomedzi veľký dav ľudí na Námestí sv. Petra veľká  procesia – 2 500 biskupov a prelátov, oblečených do bieleho rúcha a s bielymi mitrami na hlavách, sa uberalo do Chrámu sv. Petra. Na konci dlhej procesie, šiel Ján XXIII. – lepšie povedané, niesli ho na nosidlách /sedes gestatoria/ podľa starého zvyku pápežov. Keď prišli k oltáru, ktorý sa nachádza nad hrobom sv. Petra, pápež zostúpil z nosidiel,pokľakol a zaspieval hymnus Veni creator Spiritus (Príď, tvorca, Duch svätý). A koncil sa mohol začať.

A práve tento pápež bol známy svojim výrokom: „O mne sa hovorí, že som pokorný, lebo nechcem pápežské nosidlá. Ale ja nie som pokorný. Som tučný a bojím sa, že spadnem.“ /KNOPP, Guido. „Vatikán – moc pápežov.“ Bratislava: Ikar, 2003/

A predsa ho niesli a nespadol.
Ak by sme k tomu priradili ešte také prvky ako drahá tiara, a iné honosné prejavy tejto a iných ceremónií, bozkávanie rúk, nôh , hlboké poklony a ,podobne, dostali by sme istý obraz niečoho,…..čo má istú ,ale odlišnú spojitosť s námetom článku.
Samozrejme, aj mnohí vládcovia, cisári ,králi a iné autority ,ľudia rôzneho postavenia si potrpeli na pompéznosť, okázalosť, prepych a oslavu seba samého.
Ale to stačí na pochopenie toho, aby sme si všimli istý hlboký a nezmieriteľný kontrast, medzi pýchou a pokorou, čo si budeme dokumentovať iným príkladom.

Je až zarážajúce , že druhá najmocnejšia bytosť v celom vesmíre/pre niekoho -Boh sám/, sa narodil takmer do najchudobnejšej rodiny v Izraeli, až takej ,že Jozef a Mária nemali ani na ovečku na obetu, keď sa narodil Ježiš,aby ju priniesli do chrámu ako obeť za hriech. Ale predložili iba dve hrdličky.

https://pixabay.com/sk/

Prečo tomu tak bolo? Čo nám to ukazuje?
Ak sa teraz rýchlym sledom prehupneme časom, a spomenieme letmo Ježišovu trojročnú činnosť, službu, nesebeckosť,obetavosť, skromnosť,lásku ,nestrannosť a hlavne pokoru, tak dostaneme príklad ,ktorý by mal osloviť každého človeka.
Jeho – dych vyrážajúca pokora sa prejavila aj vtedy, keď ako kráľ vošiel do Jeruzalema. Ale tu nevidíme žiadnu okázalosť a ani niečo, čo by poprelo to, čo sme si už o ňom povedali.
Je to až nepochopiteľné, ale Ježiš vstupuje do mesta na obyčajnom oslíkovi, bez nejakého drahého výstroja, a tento kráľ ani nemá na sebe drahé rúcho, ani korunu  a sprevádzajú ho jeho učeníci a prostý ľud, a deti.

Bol to ten Kristus, o ktorom Písma píšu:…„Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“  Luk.9,58.
Ale aj v tých časoch boli prepychové komnaty, spálne a paláce, koče….ale jemu neboli súdené, tak ako niekomu. A tento Kristus, kráľ vyzdvihol ešte viac svoju pokoru, keď zomrel ako zločinec, pre pýchu nášho predka Adama. Je to obrovský protiklad z úvodnej okázalosti a určite aj dnešku  a mnohých postojov ľudí.
Pýtam sa: – Môže niekto pochopiť pokoru takým spôsobom, ako to vyplýva z úvodu?  Ak pritom zohľadníme aj skutočnosť, že rozumnosť a Písma nám nehovoria, že nutne musíme byť chudobní a skromní až tak ako náš učiteľ.
Ale predsa len, pokora musí dominovať v našom živote, a nesmieme ju tak okato prehliadať. Pokora totiž nie je slabosťou,ale úžasnou silou. A tak si uvedomujeme, že príklad každého kresťana je istým posolstvom tým druhým.
Ale, otázka na nás: „Sme pokorní?“. Napríklad tak, ako „malé deti“?  Mat.18,4
Alebo predstavme si situáciu, že žijeme v daných časoch Krista, a boli by sme židia, alebo pohania. Nasledovali by sme Krista ak by nás oslovil svojim posolstvom, alebo jeho nasledovníci, prostí, jednoduchí ľudia?  Skutky 4,13
Opustili by sme svoje náboženstvo, svoje predošlé presvedčenie aj keď sa honosilo takmer dvoj-tisícročnou tradíciou a vyvolenosťou?
Ak by sme boli vzdelaní, mocní, urodzení, slávni, bohatí,….pokorili by sme sa, a prijali by sme pravdu života od nevzdelaných,slabých,neurodzených,neznámych a chudobných učeníkov Krista?  Ján 7,49
Zapreli by sme vieru svojich rodičov a nasledovali by sme opovrhovanú cestu kresťanov?  (Skutky 16,20-21; 24,5, 14; 28,22)
Stali by sme sa dobrovoľne „vyvrheľmi sveta, odpadom,smeťami a divadlom pre svet?“  1 Kor.4,11-13,. Plač Jeremiáša 3,45
Zapreli by sme sami seba , svoje prirodzené sklony a obetovali sa v prospech danej cesty?  Mat.16,24-26
Urobili by sme to, ak keby nás odvrhla vlastná rodina, známi, priatelia, svet? Matúš 10,18-23
Ak väčšina odmietla samotného Krista,ktorý dokazoval svoju pravú identitu mocou zázrakmi, a svojou rečou, a osobným príkladom, dokázali by sme trebárs dnes nasledovať jeho učeníkov, nasledovníkov, ktorí zďaleka tak nevynikajú ako on?
Alebo, máme takú pokoru, ktorá by nám umožnila bez predsudkov sa sústrediť na hovorené slovo a jeho obsah, viac ako na samotných jednoduchých ľudí,ktorí nám prinášajú toto posolstvo? Matúš 24,14
A ako sa staviame k slovám ,že máme ...“každý pokorne považovať iných za vyšších od seba“?  Fil.2,3
Je naozaj pravda, že – „múdrosťou chudobného sa opovrhuje“? Kazateľ  9,14–16.  Konáme aj my v zmysle tohto nesprávneho pravidla ,alebo nie?
A môže sa dnes opakovať niečo podobné ako v minulosti?
A ak áno, ako sa mi postavíme k tomu so svojou proklamovanou pokorou?
Alebo nie sme jej vlastníkmi?
Naozaj teda platí to ono, biblické, že „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi,.. urodzenému,…. mocnému,….. slávnemu ,…. vzdelanému, vojsť do Božieho kráľovstva.“  (Mat.19,24; Lukáš 10,21; 1. Korinťanom 1,26-29,. Jak.2,5)
A tak to,čo mnohí považujú za istú výhodu-moc,vzdelanosť,bohatstvo,urodzenosť  je v skutočnosti obrovská nevýhoda. Uvedomujeme si to? Paradoxom je aj to, že aj mnohí ľudia čo sú presným opakom týchto atribútov, aj tí ešte nemajú vyhrané a musia rovnako skúmať svoje postoje, pohnútky. Vieme to?
A to akokoľvek by sme si mysleli niečo iné. A aj keď takmer každý by tvrdil,že je pokorný, dobrý, spravodlivý a podobne, život svedčí o opaku.
Pavol to preto dobre vedel, aj z vlastnej skúsenosti a preto napísal to, čo sa týka hlavne dnešnej doby:….„Ako je napísané: Nik nie je spravodlivý, celkom nik.  Nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha.  Všetci poblúdili, úplne sa zvrhli, nikto nerobí dobre, celkom nik.  Ich hrtan je otvorený hrob, ich jazyk samý med. Jed vreteníc je za ich perami.  Ústa majú plné kliatby a horkosti. Ich nohy sa náhlia prelievať krv,  ničenie a zrúcaniny sú na ich cestách.  Nepoznajú cestu k pokoju.  Nemajú Božiu bázeň.“
Prečo tie Pavlové šokujúce slová? Tak ako vždy tomu bolo, tak tomu je aj dnes,……. je to dôsledok toho, že pokora sa dnes nenosí, a je to dôsledok toho, čo je opakom pokory…..„pýcha“. Teda, žiadne masy pokorných ľudí!
Ale pozor, je aj zdanlivá pokora, a práve Pavol o nej hovorí:…„Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou,/pokorou/ uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní“ ……„sú to ľudské príkazy a náuky. Vyzerá to ako múdrosť v predstieranej nábožnosti, poníženosti/pokory/ a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela.“   Kol,2,18.,23

https://pixabay.com/sk/

Čo nám pripomínajú tieto slová, koho,….akú prax? Prehliadne Boh takúto zdanlivú pokoru? Zapáčime sa mu ňou? Rozozná to Boh, ak len predstierame pokoru?
Na záver – je preto vhodné, aby sme sa všetci preskúmali a zistili,ako je to s nami , s našou pokorou, poníženosťou mysle?
Pretože, ak odhalíme niečo nesprávne v našom srdci, postoji , musíme urobiť nápravu. A najlepším protijedom pýchy ,je práve pokora. Aj preto, že múdrosť , lásku a záchranu nezískame bez tejto vlastnosti. NIKDY !!!
A tak je len na nás ako si zodpovieme tento test, pretože vieme, že Boha nijak neoklameme, a ak niekoho, tak len seba.
Mali by sme si preto vážiť Pavlovu radu v 1. Korinťanom 10,12:…. „Ten, kto si myslí ,že stojí, nech si dá pozor aby nespadol.“
Ak vnímame Kristovu pokoru ,tak nemajme najmenšiu obavu o svoju budúcnosť, a budúcnosť svojich blízkych, detí. Pretože on – „knieža pokoja“, je vládca, akého dnes svet nutne potrebuje.

„Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnou rukou Boha, aby vás povýšil v príhodnom čase.“  1 Petra 5,5-6

Foto:https://pixabay.com/sk/