"Keď sa rúcajú základy, čože môže spravodlivý urobiť?“ Žalm 11,3.

Závoj smrtiacej ilúzie. Foto:https://pixabay.com/sk/

Môže falošná predstava, ilúzia zabíjať?

A môže to robiť vo veľkom meradle, o ktorom nemáme ani len tušenie?
Môže napáchať veľké zlo a smrť iba jedna takáto ilúzia, predstava?
Môže ! A tak sa aj dnes deje po celom svete. Niekto nám podsúva niečo, čo brzdí rozvoj ľudského ducha a jeho snahu napredovať. A zahmlieva sa pravda Božieho slova. Ako sa to ale môže diať?

Aj takto:
„Kardinál Hans Urs von Balthasar hovoril o nádeji, že peklo bude prázdne. Ľudia v ňom nebudú.“ Dodáva tiež, že z Písma o nikom nevyplýva, že by bol zatratený, dokonca priamo ani o Judášovi. „V každom prípade do pekla ide len  ten, kto doň chce ísť.“  A tak stavitelia modernej  tolerantnej, /lacnej/ náboženskej ideológie, „úzku cestu k záchrane“ prekryli „šesť prúdovou diaľnicou„.    Hyghway To Hell.

Toto dielo /Čo smieme dúfať?/, vyvolalo veľký rozruch, a to z viacerých dôvodov. Hlavne sa mu vyčítalo to, že je to až príliš optimistická vízia, a že sa tým prehliada Božie Slovo, ktoré má iný názor ,a že Biblia odmieta takýto bezbrehý optimizmus. Samozrejme, to „peklo“ musíme chápať , nie ako miesto večných múk, ale ako smrť, zničenie./zlých/, nakoľko Biblia nepodporuje náuku o večných mukách.
.A on sám /pán kardinál/nie je osamotený s touto predstavou, pretože, viacerí katolícki učenci, kňazi, laici  i protestantskí  teológovia/Karl Barth,atď./poukazujú na niečo podobné. A to sa u niektorých blíži až nebiblickej predstave Origena z minulosti, ktorý učil o spáse všetkých, dokonca aj satana, démonov. /Apokastáza – Origenes/

Pravdou je to, že niektorí katolícki učenci sa snažili a snažia trochu „vyretušovať“ názor pána kardinála, ale ani oni nie sú ďaleko od nebiblických predstáv o záchrane. Ak v minulosti boli časy, keď sa každý posielal do pekla/zatratenia/, tak teraz tu máme druhý extrém, a ešte horší.
Prečo tak môžme hovoriť?
Nuž, ak sa ľuďom podsúva takáto predstava, tak necítia potrebu „hľadať Boha“,……necítia potrebu „byť zachránení“,……necítia potrebu „byť bdelí“,…..necítia potrebu „s bázňou a chvením pracovať na svojej záchrane“,……necítia potrebu „rozlišovať“ a podobne.

A v zmysle textu z 1 Korinťanom 7,23   – ako keby sme takýmto, svojim pasívnym postojom, redukovali hodnotu preliatej krvi Krista na úplne bezvýznamnú. A tak v povedomí ľudí žije predstava, že záchrana je samozrejmosť, a nič nám nehrozí, lebo Božie milosrdenstvo zastrešuje všetkých, aj tých čo nechcú Boha poslúchať a konať jeho vôľu. Masy vlažných, matrikových kresťanov a kresťanov bez presného biblického poznania, sú toho dôkazom.
K tejto zničujúcej predstave patrí aj ilúzia tých, čo tvrdia: … „Raz spasený, navždy spasený“.

Foto: https://pixabay.com/sk/

Nie, skôr platí že   – „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:13) 
Dokonca sa prišlo aj s niečim takým, čo je pre nás vraj „akousi poistkou“ pred smrťou v neschválenom stave. /krst, odpustky, vychodiť deväť prvých piatkov, posledné pomazanie a podobne/
Ale má takáto optimistická predstava aj pri viere v milosrdného Boha , biblickú podporu?
Skúsme príklady z minulosti: Potopa /zachránilo sa osem ľudí/, Sodoma a Gomora/zachránili sa traja ľudia/, prvé zničenie Jeruzalemu Nabuchonodozorom a i druhé zničenie Jeruzalemu Titom/zachránený bol relatívne malý počet /. Teda, opakovane „brány pekelné“ niekoho premohli, lebo sa niekto „skryl vo falošnosti“!“ — IZAIÁŠ 28:15.
Tak ako v minulosti, tak aj dnes platia známe prorocké slová: …. „ako je napísané: „Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha.  Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, ich ústa sú plné kliatby a horkosti;  ich nohy sú rýchle prelievať krv,  na ich cestách skaza a nešťastie; nepoznali cestu pokoja.  Pred ich očami nieto bázne Božej.“
Rim.3 kapitola 10-18., Žalm 14:1-3./
Čo vyplýva z daných slov? Je tu priestor na prílišný optimizmus kardinála Balthasára?
Alebo skúsme,  ako to prorocky videl prorok — Sofoniáš 1:18..…?
„Do úzkosti vženiem ľudí, že budú chodiť ako slepí, lebo zhrešili proti Pánovi; ich krv sa bude vylievať ako prach a ich telá ako hnoj.  Ani ich striebro, ani ich zlato ich nevládze zachrániť v deň Pánovho hnevu. Oheň jeho žiarlivosti pohltí celú zem, lebo skoncuje, a to hrozne, so všetkými obyvateľmi zeme.“
Zrejme zo slov Sofoniáša sa už vytratil náš „optimizmus“ načisto? Ale iba ten nebiblický, ale to je viac problém tých, čo prehliadajú Písma /zlých/. Apoštol Pavol napísal: „Vždy sa radujte.“ ​(1. Tes. 5:16) Teda, kresťania majú byť optimisti, ale nesmú prehliadať realitu Božieho slova.
Dobre, a to Boh zničí „všetkých obyvateľov zeme“?  Nie !!!  Kontext Sofoniáša a kontext Písma hovorí , že predsa len niekto bude zachránený, ale tak výrazne sa zredukuje počet obyvateľov po zásahu Boha, že to naozaj bude vyzerať aj z pohľadu ľudí, akoby išlo o vyhubenie celej zeme. Realitu vystihujú aj slová z 1 Petra 4,18 :……..

„A ak sa spravodlivý ledva zachráni, kam sa podeje bezbožný a hriešnik?“  Pozri tiež.: Kazateľ 7:28.
Ježiš sa tiež vyjadroval viackrát k danej téme, už známymi slovami o „širokej a úzkej ceste“ k záchrane, /ako som už uviedol,/ ale i inými slovami: ….„lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.“ ​(Matúš 24:21, 22)

Tento text tiež len potvrdzuje pointu slov proroka Sofoniáša. A naozaj, človek aj pre svoju ľahostajnosť, bezstarostnosť a sebaklam bude vtedy na zemi „vzácnejší ako zlato z Ofíra“.  ​(Izaiáš 13:12)
Už zmienený optimizmus niekoho z úvodu, je niečo podobné ako to podáva aj prorok .Jeremiáš 6:14 – …. „veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod. Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: “Pokoj! Pokoj!”, ale pokoja niet. Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo budú padať, v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.“

Teda, obdobnú smrtiacu a nebiblickú predstavu mali aj ctitelia Boha v minulosti. Ten proklamovaný „pokoj“ nebol žiadnym pokojom a mnohí za to zaplatili životom. A ako vtedy, tak aj dnes budú „falošní poslovia pokoja  horko plakať“. Iz 33:7
Prečo sa nepoučiť?  A to preto, ten „horký plač“, lebo tí „proroci a kňazi“ –  „vypúšťali smrteľne jedovatý plyn“, ľudské pohľady na záchranu, svoje vlastné predstavy, tradície, ktoré oklamali  celú zem. A tak budú „jesť z  horkých ,plodov svojich úst“. A smutné je to, že aj s tými oklamanými.

Foto: https://pixabay.com/sk/

A táto epidémia smrtiacej ilúzie o spáse si stále vyberá svoju daň a pácha obrovské škody. A podotýkam, že tu nejde len o „počty“ tých, čo budú zničení, alebo zachránení, ale hlavne o návrat k Bohu , návrat k morálnosti.
Žijeme v dobe, keď sa rozhoduje o našej budúcnosti. Tí, ktorí sa zaoberajú svetskými ilúziami a veria im, sa jedného dňa prebudia do drsnej skutočnosti. Ich údel je vhodne opísaný týmito slovami:….. „Áno, stane sa to tak, ako keď sa niekomu hladnému sníva sen a v ňom je, a prebudí sa, a jeho duša je prázdna; a ako keď sa niekomu smädnému sníva sen a v ňom pije, a prebudí sa, a tu je unavený a jeho duša je vysušená.“ (Izaiáš 29:8)  Ilúzie tohto sveta a nebiblické ,náboženské predstavy, celkom iste neurobia nikdy nikoho spokojným a šťastným a ani mu nezabezpečia záchranu, večný život!. Ak sme už spomínali slova proroka Sofoniáša, tak aj na záver si môžme citovať jeho varovné slová: …. „Hľadajte Jahveho, všetci skromní ľudia zeme, ktorí plníte jeho príkazy. Hľadajte statočnosť, hľadajte skromnosť, možno sa skryjete v deň Jahveho hnevu“. Sofoniáš 2:3:

A záleží len na nás či to „možno“ bude „istotne“, a potom priami zeme nemusia

https://pixabay.com/sk/

mať žiadne obavy zo zničenia zlých.
Tento „zhubný nádor“ ktorý ničí, dusí túto zem , musí byť odstránený! A to je opäť – radostná správa.

Teda, praví kresťania majú opodstatnený dôvod na optimizmus /a to nie je nebiblická ilúzia/, aj preto, že očakávajú, blízku a radikálnu zmenu k lepšiemu, čo vyplýva aj zo sľubu príslovia:

Prísl. 2:21, 22: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“

Foto: https://pixabay.com/sk/