"Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec." Matúš 24:14

Zdravý úsudok je mocná zbraň a pomáha nám v živote rozlišovať a vnímať isté veci v správnom svetle. Rozumnosť a vyrovnanosť vždy môžu len pomôcť.

Vtedy nezachádzame do extrémov ani ako kresťania, ani ako ľudia.

Ale to je len jedna vec ktorú potrebujeme, nakoľko je potrebné ešte niečo iné v súvislosti s námetom tohto článku. Ale poporiadku. Vieme ako kresťania, čo je to rozhovor s Bohom?

https://pixabay.com/sk/

Povieme, že áno, to je predsa – MODLITBA.
Ale naozaj vieme , čo to znamená? Alebo, je rozhovor s Bohom niečo iné ako s človekom?  Ak berieme podstatu len samotného rozhovoru a človeka, tak nie. Prečo?  Nuž v každom rozhovore vyjadrujeme svoje myšlienky, zámery, prosby,ponosy, vďaky, chvály a podobne. Samozrejme , ak sa jedná o Boha , tak tu zaujímame ale zvláštny postoj, postoj nedokonalého človeka k Zvrchovanej autorite.
A tak náš prístup k Bohu musí tomu aj zodpovedať. Obyčajne ak máme s Niekym dobrý vzťah, a sme na Ňom závislý, a veríme že nás vypočuje, tak si to z našej strany vyžaduje postoj lásky,úcty, bázne a dôvery. A vieme, že Boh nám môže dať to, čo človek nikdy nemôže!
No a na druhej strane, vieme ,že Boh s nami komunikuje skrze svoje stvorenie, tiež vnímame jeho „reč“ skrze jeho ducha ,osobnou skúsenosťou a hlavne skrze jeho Slovo, Bibliu.
A teraz k jadru veci: Biblická správa u Matúša v 6,6-8 uvádza:

„Ale keď sa chceš modliť, chod domov, zavri za sebou dvere a v skrytosti sa modli k svojmu Otcovi a On ktorý vidí aj to, čo je skryté , ťa vypočuje. Neopakujte bezmyšlienkovito modlitbu ako ľudia , ktorí Boha nepoznajú. Myslia si , že ich Boh vypočuje, keď budú svoju prosbu dlho omieľať. Nenapodobňujte ich, ved váš Otec pozná vaše potreby skôr, ako ich vyslovíte.“ /preklad v modernom jazyku/

Čo sa z toho učíme? Nuž veľmi veľa. Za prvé,….. že nevystavujeme svoju vieru na obdiv celému svetu , ako náboženskí pokrytci v minulosti a aj dnes, keď sa okázalo modlíme. Za druhé,…….. mechanicky, neopakujeme , nememorujeme naučené modlitby. A za tretie, ……. že je zbytočné hovoriť veľa, nakoľko Boh vie už dopredu , čo potrebujeme?!
Skúsme vtipný príklad: Je to rozhovor malého Dezidera s pánom farárom, po jeho príchode na faru.

Foto:https://pixabay.com/sk/

DEZIDER: „Pochválen pán Ježiš Kristus“.

FARÁR : „Na veky amen“.
DEZIDER :“Pochválen pán Ježiš Kristus“.
FARÁR : „Na veky amen“,…. odvetí už podráždene farár.
DEZIDER :“Pochválen pán Ježiš Kristus“ ,….do tretice povie Dežko.
FARÁR : „Na veky amen“,…….odvetí už rozčúlený farár a pýta sa Dežka ,…“prečo stále opakuješ daný pozdrav, však si dostal hneď odpoveď na prvý krát“?!
DEZIDER : “ Vaš o čačipen sako rušel. No vidíte pán farár, ja som to zopakoval len trikrát a ako vás to vytočilo, a vy ste mi dali za pokánie pomodliť sa päťdesiat otčenášov a päťdesiat zdravasov, a viete ako to môže vytočiť potom Boha?!  Sar oda keraha?“
————————————————————————————————–
Pointa je jednoduchá a môžme si ju opäť zopakovať. Každý zrejme pochopil, že opakovanie a memorovanie je nerozumné a dovolím si povedať ,že aj škodlivé ak ide o modlitbu a nie len o vtip, alebo rozhovor človeka s človekom. A nie je to ani prirodzené.
Vieme si predstaviť, že by naše dieťa prišlo za nami s nejakou prosbou a ktorú by nám opakovalo niekoľko desiatok krát?

Čo by sme si pomysleli?  Povedali by sme si, že je to v poriadku?

Alebo by nás to priviedlo do poriadneho zmätku a nechápali by sme prístup svojho dieťaťa?
A smutné je aj to, že s modlitbou sa narába ako s nejakým tovarom, a rátajú sa matematicky na kusy, keď sa posielajú isté modlitby na nejaký príhovor a licitujú sa číslami,počtami ,/zasielame sto otčenášov, dvesto zdravasov, atď/ ako keby modlitba bola nejakou skladovou položkou, artiklom. A modlitba nie je ani „trest“,/pokánie/ alebo niečo,……. čo keď Boh má – čo najväčší počet, tak je uspokojený a šťastný akoby nejakými obeťami. Nie je to nejaký bezduchý rituál.
Zaiste mnohí budú aj súhlasiť, že – modlitba a Boh nie je automat na naše želania, hodíme euro a vypadne /cola/ naše želanie,tovar.
A to častokrát, keď ju využime len vtedy, keď už všetko zlyhalo a nám neostalo už nič iné?!  „Nuž skúsim, čo už môžem pokaziť“,…….“hádam sa dovolám“?!

A tiež si musíme uvedomiť, že modlitba je aktom uctievania, jeho jedným prejavom a preto sa modlíme len k Bohu.

A modlitba určite nie je ani len nejaká psychologická barlička, ako to niektorí tvrdia!
Aj preto nás Biblia upozorňuje slovami Jakuba 4,3.….“Aj keď sa modlíte , nič nedostávate, lebo prosíte zo zlých pohnútok, aby ste uspokojili vlastné túžby.“ /teda, nesprávne/

A aj guličky na všetky spôsoby, modlitebné mlynčeky a mantry nás  vzďaľujú od Boha. Tak prečo sa nepoučiť?  Stredovek už skončil !

Foto:https://pixabay.com/sk/

Zrejme, slová z textu:……. „ľudia , ktorí Boha nepoznajú“, sú stále platné a poukazujú nám, že by sme sa mali preskúmať a modliť sa v súlade s Božou vôľou a prirodzene a spontánne,/zo srdca/ lebo taký by mal byť prostý rozhovor s Bohom.

Možno potom naše modlitby nebudú mať prekážky?!
A Boh nemá nikdy linku obsadenú!

„Všetky svoje obavy a starosti vložte na neho, ved on sa stará o vás“.  1,Petra.5,7

Malý návod: 1 Jánov 5,14-15.,  Jakub 1,6-7., Príslovie 28,9

Foto:

https://pixabay.com/sk/