"a smrť už viac nebude, ani bolesť, …" Zj. 21,3-4

Cesta k tyranii k deštrukcii ľudskosti začína zničením pravdy. Je to skutočne „pekelný“ prvok, Vo výkrikoch – Boh je mŕtvy, pravda je mŕtva – sa tak mohla aj slepo – zúriaca , démonická vôľa Hitlera vyžívať v čírej deštrukcii a rozkoší z vlastného súmraku bohov. A jeho krvavú mystiku, ideu nadčloveka, rasizmus , podla vzdelancov,historikov –  vydláždilo Darwinové učenie o prežití najschopnejšieho. Bolo to v čase, keď už jeho materialistická sestrička prechádzala pubertou, a pomaly dospievala. Čo sa vlastne stalo? Nuž niekto /Hitler–pápež vlastného svetonázoru/ len ignoroval morálny kódex, objektívnu pravdu, zákon lásky k blížnemu a povýšil svoju subjektívnu pravdu, spolu so vzdelaným nemeckým národom a to malo za následok 50 až 75 miliónov obetí.
Veľmi vysoká cena za presadzovanie subjektívnej pravdy.
Aj takto materialistické „rácio“ začalo vieru v absolútnu pravdu popierať a hodnotiť ako intoleranciu, najvyšší hriech. A neskôr si túto lacnú toleranciu osvojili aj mnohé náboženstvá.
K „mŕtvemu Bohu“ bola tak na večný odpočinok uložená aj  „mŕtva, objektívna Pravda“! Zostali len pravdy jednotlivých ľudí.
Poprenie absolútnej pravdy/univerzálnej objektívnej pravdy/ a relativizmus ktorý s tým prichádza, sú logickým výsledkom materialistického chápania sveta, evolučnej teórie. Pretože „náhoda,slepé sily“ si nemôžu nárokovať na nejakú všeplatnú ,objektívnu pravdu a zmysel pre človeka, ktorého tieto sily nevedomky vytvorili.

A je potom úplne prirodzené a logické ,že materialistický svetonázor popiera a aj musí popierať absolútnu, objektívnu pravdu. Samozrejme, aj tu môžme vidieť viac príčin, prečo mnohí zaujímajú tento postoj, ale opäť je to, ako som to spomínal aj v inom článku, – psychologický problém. A to si, môžme dvakrát podčiarknuť. Musíme ale povedať, že na jednej strane ateizmus  /evolučná teória/ je výsledkom, priestupkom, zrodeným z ľudského zúfalstva.
Nakoľko zlyhania cirkví, excesy, neznášanlivosť a tvrdosť ich dogiem, a neschopnosť odpovedať na základné otázky života, viedli k tomu, že nutne človek začal hľadať inú alternatívu pre človeka. Lebo trestajúci Boh , strohé dogmatické učenie, ktoré bolo predstavené svetu nemohli nijako osloviť tých, čo viac premýšľali a hľadali isté znaky povznášajúcej pravdy, prostého, evanjeliového a láskavého Krista, a človečenstva ku ktorému vyzýval Ježiš v kázni na vrchu . Ale to nenašli v tých,čo tvrdili,že predstavujú tieto prvky. A tak nutne muselo svetlo sveta uzrieť niečo iné.

Nie nadarmo mnohí priznávajú ,že …. „ateizmus sa zrodil v lone kresťanských cirkví“. A potvrdzujú to sami, inými slovami:……„Lebo ateizmus je zväčša kritickou reakciou na pomýlený pojem o Bohu a na protirečenie medzi životom a náboženskosťou veriacich, na niekdajšie konflikty medzi vierou a vedou, na vojny v mene Božom, na podporu nespravodlivých pomerov zo strany predstaviteľov náboženstva“.
Sebakriticky si tak mnohí priznávajú a dodávajú ,že – „náboženstvá zavše sfalšovali Boží obraz tým, že mu nasadili masku démonickosti. A napĺňali ľudí nie radosťou a nádejou, lež strachom a robili z nich otrokov“ ./Katholischer Erwachsenenkatechismus-SSV 1990, str.22-24 /
Je nutné to povedať,priznať ….aby sme vedeli ,prečo sa zabila viera v objektívnu pravdu, a prečo vznikla opozícia voči nej?!
Ale aj tak, kvôli tomu nesmieme vylievať „vaničku aj s dieťatkom“. Už Thomas
Jefferson povedal, ..„Som pravdaže proti skazenosti kresťanstva, ale nie proti rýdzim zásadám samotného Ježiša“. A Mahatma Gandhi tvrdil to isté.

A teraz možno aj chápeme postoj tých, čo tvrdia, že Boh neexistuje a teda ani nejaká objektívna, zjavená pravda.
Ďalším činiteľom je, že tí, ktorí takejto viere veria jednoducho nechcú byť zodpovední za svoje správanie, skutky. Ak existuje  absolútna /objektívna/ pravda, tak potom existujú objektívne normy toho, čo je správne a čo nie a voči týmto normám sa budeme zodpovedať.

Táto ,pre nich nepríjemná pravda – zodpovednosť, je niečo, čo ľudia odmietajú, keď nechcú veriť v absolútnu,objektívnu pravdu, a v jej Autora.

Vtipne by sme to mohli okomentovať výrokom Francisa Thompsona :……… „Možno, že ateista nemôže nájsť Boha /pravdu/ z rovnakého dôvodu ako zlodej nemôže nájsť policajta“. Myslím si, že je to viac ako výstižné.
Už bolo popísaných veľa článkov na túto tému, ale mnohí príliš popustili uzdu filozofovaniu o tejto otázke, a v skutočnosti len ešte viac zahmlievajú danú problematiku, a nedávajú žiadnu zrozumiteľnú odpoveď.
A to často ani náboženskí vodcovia, pastieri. A tak aj slová, že „mimo cirkvi nieto spásy“, nahradila myšlienka interkonfesionalizmu a už spomenutá lacná tolerancia, a to aj voči neviere. A tak si po novom, záchranu môžu kúpiť aj tí, čo neveria v Boha, svojimi skutkami. Subjektivizmus,relativizmus dostal zelenú a dokonca dostal aj auru svätosti.
Už aj z psychologických dôvodov je toto pohodlná predstava, ale má to jeden háčik. Ono totiž, takýto kompromis podrýva podstatu danej objektívnej pravdy /biblickej pravdy/ vieru v Krista a aj zmysel hľadania pravdy.
Ježiš ale tejto predstave oponuje v liste Rimanom 3,27-28 – „Čím sa teda môžeme pred Bohom chváliť? Ničím! Skutkami? Tie nás nespasia. Zachrániť nás môže iba viera. A tak je isté, že nás v Božích očiach ospravedlňuje viera, a nie dobré skutky,ktoré konáme.“ /preklad NZ v modernom jazyku/

Ale ako sme už naznačili, tiež je to opäť aj domýšľavá a rojčiaca filozofia a bezbrehý racionalizmus ktorý zabil pravdu v mysliach ľudí. Pretože, aká je pravda z pohľadu filozofie ? – „Absolútna pravda je niečo k čomu sa síce stále môžeme približovať ale nikdy to nedosiahneme.“ A tak, či už Parmenides, Démokritos , Sokrates, /a novodobí filozofi/, mali a majú svoje nesprávne názory na objektívnu/absolútnu/ pravdu,čo sa nemôžme čudovať. Ale s tým mnohí nesúhlasia, a nebudeme sa tým zaťažovať, nakoľko „doba nevedomosti“ je už za nami. Sk.17,30-31
Niektorí náboženskí predstavitelia ktorí tvrdia, že pre človeka je „absolútna pravda Písma nedosiahnuteľná“ a ktorí poukazujú, že „schopnosť poznať absolútnu pravdu má len Boh“, niečo prehliadli.
Nesmieme si totiž ale zamieňať absolútne poznanie všetkého,  /absolútnu pravdu/ čo vlastní iba Boh, s absolútnou, objektívnou pravdou zjavenou v Písmach. Teda, toho,čo bolo dané človeku v istom čase a priestore , v istom množstve poznania, za istým účelom. A to je náboženská pravda, absolútne dostačujúca pre človeka, ktorú zosobňuje osoba Ježiša Krista, ktorý ju aj prorocky naplnil.
Jeho známe slová, že on je – „Cestou, pravdou a životom“, pozná hádam každý?!

Vieme, že objektívna pravda /súbor poznatkov/,….je daná a preto nezávisí od vôle a želaní subjektu, jednotlivcov.
A preto by nám malo byť jasné, že nie my,si vytvárame nejakú „pravdu“,/osobný relativizmus/ a nie ani nejaká skupina /sociálny relativizmus/ ale opakujem,my sa musíme prispôsobiť pravde života, /biblickej pravde/ nakoľko ona sa nám nebude prispôsobovať.
Tak ako nikto nespochybňuje fyzikálne pravdy, tak opäť,nemôžme spochybňovať ani duchovné, morálne pravdy. Sú rovnako dôležité, ako aj tie fyzikálne.
Ak ja neverím týmto fyzikálnym zákonom, znamená to, že neexistujú? Alebo ak ich nerešpektujem, /aj duchovné/ dajú mi to oni pocítiť? Určite áno.

Je nutné sa teda zamyslieť nad tým, či sme produktom neosobnej sily, náhody, alebo vedomím počinom NIEKOHO, kto nám dal myseľ, svedomie /morálny kompas/ aby sme „hľadali Boha,pravdu a aj ho našli“.  Sk.17,24-27
A pomáha tomu aj osobná skúsenosť, nakoľko človek jasne pozoruje v živote, že prirodzený výber nefunguje a že zlyháva vo všetkých oblastiach života.
A to odhaľuje evolučnú teóriu, morálny relativizmus ako falošné koncepcie.
Musíme si uvedomiť že, základný predpoklad pre fungovanie spoločnosti, ľudstva a to princíp posudzovania dobra a zla nijako nemôžme obísť. Ak by sa tak stalo , zničíme sami seba, zničíme si planétu a život na nej. A tento proces už aj nastal, pretože nielen ateizmus a popieranie objektívnej pravdy nabralo na veľkých obrátkach, ale aj neviera tých , čo sa hlásia ku kresťanstvu, ale svojim životom /mravne/ ho popierajú, sú varovným signálom toho, že mravné normy, princípy prehrávajú na obidvoch stranách.
Čo je zaujímavé, a nedá mi to nespomenúť, že Einsteinova relativita bol nôž ktorý v rukách nič netušiaceho vedca pomohol odrezať spoločnosť od tradičných koreňov kresťanskej viery a morálky. Teda, od NORMY ktorá určovala ľudstvu, čo je dobré a čo zlé. Mnohí, nie celkom dobre chápu /a ja s nimi/,prečo sa relativita, začala zamieňať za relativizmus.  /P.Jonson/ Ako keby to bolo jedno. Nie je to tak. Spomenieme ešte niečo, čím by sme jasne poukázali na nelogickosť tvrdení, že objektívna pravda neexistuje. Pretože, …… ak je pravda, že neexistuje absolútna pravda, tak on toto samotné vyhlásenie stavia do pozície absolútnej pravdy, ale logicky nemôže ňou byť práve preto,pretože absolútna pravda vraj podla neho /trebárs-materialistu/ neexistuje. Pripadá vám to logické?  Skôr je to jeho vlastné priznanie, že verí v objektívnu pravdu, ale tú svoju – materialistickú.
„Ak neexistuje absolútna pravda, potom nutne jeho výrok,že – „neexistuje absolútna,objektívna pravda“ je absolútnou,objektívnou pravdou a preto je minimálne aspoň jedna absolútna pravda, čo vyvracia tvrdenie o neexistencii „absolútnej ,objektívnej pravdy.“
„Ak daný človek,čo toto tvrdí má , čo i len elementárnu schopnosť logického myslenia, musí si jasne uvedomiť, že jeho postoj je intelektuálne neudržateľný a odmietne ho v prospech jediného logicky konzistentného postoja, ktorý tvrdí, že absolútna pravda skutočne existuje“. /zdroj-Endthelie.com /
Ona /objektívna pravda/ existuje aj v inom chápaní, ako je len náboženské vnímanie pravdy, čo sme si už naznačili. .Keby neexistovala objektívna pravda, vesmír by už dávno skolaboval, a tiež, nemali by sme tu rôzne technológie, stroje a podobne. A sotva by si niekto sadol do lietadla, ak by aerodynamické zákony, pravdy neboli objektívnymi, absolútnymi pravdami.
A tak pravda o nás, o našom smerovaní,o živote,o Bohu a jeho predsavzatiach a podobne, je pevnou a istou pravdou.
Samotné Písma nás o tom presviedčajú:„Tvoj zákon je pravda“… „Všetky tvoje prikázania sú pravda“… „Pravda je jadrom Tvojho slova.“ — Žalm 119:142, 151, 160.
A tak môžme smelo pochovať tvrdenie, že absolútna,objektívna pravda neexistuje. Dôležité je aj povedať, že existuje len jedna pravda,/náboženská/ čo je tiež úplne prirodzené, a logické a je zjavená v Písmach. „Celé Písmo je inšpirované Bohom“,….  a  teda, nielen niečo z Písma je pravda,  ale všetko! 2 Tim.3,16
Už Komenský veril, že – „pravda je vždy len jedna:“…… „Pretože pravda je vždy jedna a nedeliteľná, môže byt vždy jen jeden názor z niekoľkých pravdivý. A preto, ak je o nejakej veci sebe-viac rôznych alebo i opačných názorov, všetky okrem jedného musia byť nesprávne.“
Tejto predstave jednej pravdy verili aj raní kresťania: Kniha – „Raní kresťania a apokryfy“, uvádza: „Kresťania sa cítili ako vyvolení , jediní ktorí poznajú pravdu, nedostupnú ostatným.“ /str.102/
Ak mnohé state Písma kladú pravdu do protikladu s ľudským učením, nebiblickými, cirkevnými tradíciami a ľudskými ,pohanskými filozofiami, tak už aj z týchto slov vieme naisto , že pravda musí byť  a že je jedna, a nie sú teda rôzne iné cestičky k Bohu! Mat.15,3-9,. 23,13,. Ef.4,4-5.

Princíp „švédskeho stola“ Biblia totiž nepodporuje. „Kristus nie je rozdelený“, a nikto rozumný nebude tvrdiť, že objektívnych právd je viac, a pritom si oni navzájom odporujú.
Pavol v 1 Kor. 1,10-13 hovorí..:“Prosím vás, bratia, v mene nášho Pána, Ježiša Krista, hovorte všetci to isté. Nech nie sú medzi vami roztržky, ba buďte úzko spojení v tom istom duchu a v tom istom zmýšľaní“,….“sú medzi vami spory“,…….“ Ale Kristus nie je rozdelený.“

Biblia tento fakt zdôrazňuje na mnohých miestach, napríklad aj podobenstvom o „pšenici /praví kresťania/ a burine /falošní kresťania/“. Matúš 13,24–30, 36–43.
Prvým predpokladom nájdenia šťastia a zmyslu v našom živote, je uznať, že existuje Boh a že existuje objektívna pravda, ktorú Boh zjavil skrze Ježiša.
Ak teda Ježiš povedal:…. „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Tak je viac ako isté, že hovoril o konkrétnej, objektívnej pravde Božieho slova.
Neviem si predstaviť, že by kresťania v minulosti a aj dnes verili nejakej subjektívnej pravde, kvôli ktorej opúšťali svoje majetky /predávali/, boli kvôli nej prenasledovaní, zosmiešňovaní, mučení a usmrcovaní aj s celými rodinami v cirkusových arénach a aj na iných miestach.  Taká „pravda“ by ich priviedla k zlyhaniu už pri prvej ,menšej skúške.
Na záver – Sokrates svojho času povedal…: „Pravdu treba vždy preosiať troma sitami. Vieš isto, že to, čo mi chceš povedať je pravda? Je to dobré? Je nutné, aby si mi to povedal. Ak to nie je pravda, ani dobré, ani nutné, potom to nechaj tak a neobťažuj tým ani seba, ani mňa.“

A nejaké obrazné „sito“ by mal použiť každý, a sám sa presvedčiť skúmaním, „preosievaním“či existuje objektívna, náboženská pravda, alebo nie?! A či som konal v zmysle Sokratovského pravidla.

A nebol to pán Ch.Péguy, ale Ježiš povedal, že – „Ten kto hlasno nevyjadruje pravdu, keď pravdu pozná, robí zo seba spoluvinníka podvodníkov a falšovateľov“. /parafráza/ Mat.28,19-20,. 1 Kor.9,16
Pretože , Kristov zákon,….zákon lásky /na ktorom stojí celý vesmír/  je tým, čo zviditeľňuje a dokazuje biblickú,kresťanskú pravdu a dáva ľuďom nádej na večný život. Je to benefit, ktorý nemá obdobu. Ján 17,3,. Fil.1,9

Správne a včas sa rozhodni!

V dnešnej dobe nie je nič dôležitejšie, ako si zodpovedať túto otázku, nájsť danú pravdu a zaujať pevný postoj na strane pravdy.
Zmýliť sa nesmieme, lebo reparát sa nekoná! A tak apel na úsilie, vytrvalosť, poctivosť a pokoru je tu namieste.

„Syn môj“,….“Nesnaž sa súperiť s hriešnikmi, ale skôr s tými, čo žijú čnostne deň čo deň. Rob tak, a kynie ti budúcnosť, životná niť ti nebude preťatá náhle! Čuj, syn môj, staň sa múdrym! Obráť si myseľ správnym smerom!“ Príslovie 23,17-19

A biblická /objektívna/ pravda pozná len dva smery: jeden je nesprávny a druhý správny,- „široká a úzka cesta“. (Matúš 7:13, 14)

Život, alebo smrť – všetko alebo nič !  /5 Mojž.30,15-20/

———————————————————————————————

Foto: https://pixabay.com/sk/